len kúsky z mojich snov...

Autor: Mária Kostovčíková | 18.11.2016 o 12:45 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  260x

           Mnoho mojich snov ma zaujmú až tak, že mi utknú v hlave. Potrebujem o nich rozmýšľať, premietať si ich opakovane, nájsť, čo mi symboly v nich chceli pošepkať. I tie desivé, i tie hrejivé na duši.

       

Čo mi chcú povedať moje sny? Varovať pred niečím, nasmerovať na správnu cestu ďalej? Pomôcť nájsť správne dvere a objaviť v chaose veľkého zväzku kľúčov ten,ktorý tie dvere otvorí? Odhaliť moje myšlienky, ktoré nechcem vypovedať? Nebudem pátrať v snári, zatiaľ...

         Snažím sa svoje sny zapamätať. Nemám pri posteli zápisník, ako sa odporúča, asi to musím napraviť.

         V sne prechádzam neznámym ,ťažko identifikovateľným priestorom. Všade navôkol je bahno. Predo mnou,nado mnou, podo mnou. Divné, že kráčam pevne, nešmýkam sa na ňom. Nemám strach, ani nepociťujem úzkosť.                                                                                                                                                      Vnímam to ako cestu nevedno kam, s neistým cieľom. Nie cestu vydláždenú, nie pokrytú kobercom, ani cestu vyšľapanú  za pomoci iných. V sne cítim, že som v danej chvíli zodpovedná sama za seba, odkázaná na vlastnú vôľu a silu. Mojím zámerom  je prejsť neznámym priestorom, za tajomným cieľom. Zvedavosť jednoznačne vyhráva nad mojou neistotou. Sen končí, budím sa, záver cesty ostáva neznámy.

        Tentoraz je priestor ,ktorým kráčam, starý zabudnutý vlakový vagón. Nekonečne dlhý, ošarpaný. Vidím roztrhané sedadlá, zaregistrujem na sedadle starú kabelu.  Otlčené okná, pokryté pavučinami. Nie je vidieť, čo je za oknami. Idem. Bez strachu, s nádychom dobrodružstva. Zradné ticho navôkol. Prichádzam na koniec vagóna, otváram s ťažkosťami, ale úspešne staré dvere. Prichádza šok. Vynára sa ruka. Čierna, ani mužská, ani ženská. Animovaná. V  momente prekvapenia ma chytá za krk. Strach,ktorý ma ovládol, ochromil, ma na moje šťastie zobudil. Som živá, zdravá...Pokúšam sa zaspať, s prianím, že sen nebude pokračovať.

       Mám rada hororové filmy, rada sa bojím pred televíznou obrazovkou,pri knihe,či v kine.  Toto už bolo i pre mňa „ silné kafe”.

       Príjemný pocit. Som na neznámom mieste, okolie nevnímam. Vnímam len človeka (viem,že je to muž,intuitívne) za mnou. Pozitívne. Dotýka sa mi hrdla. Čo robí? Pripína mi šperk. Scéna ako zo sladkého filmu. Je to šperk drahý, cenný, diamant, zlato? Dotknem sa nečakaného daru, od neznámeho darcu. S milým prekvapením zisťujem, že je to kamienok, asi jantár. Taký, aký som niekedy mala, na obyčajnej koženej šnúrke. Stratil sa,nevedno kam. 

       Radosť nad darčekom nemôže prevýšiť moje pocity z niečoho iného. Nehodnotím reálnu cenu šperku. Cením si empatiu darcu, snáď mi číta myšlienky. Vníma moje myšlienky, i tie skryté medzi riadkami. Sen sa vyvíja tým správnym smerom. A zrazu bum,koniec...Aura darcu sa rozplýva, i keď cítim emocionálne spojenie. Prichádza príjemný, hrejivý dotyk. Nie to tajomný princ z môjho sna, ale moja mačka. No čo už...I ona je moja.

     Sny odrážajú naše vnútro. Často narušia rovnováhu, prinútia nás prehodnotiť náš život a konanie.Asi len predsa nakuknem do snáru. Vyberiem si z neho to, čo bude pre mňa povzbudivé. Symboly zo snov zresetujem, podobne ako horoskopy, uverím len dobrým veciam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?